S biospeleológom o životodarnej vode…

Pán Ján Lakota pracuje v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva. Jeho práca však nespočíva len v teoretizovaní a spisovaní poznatkov, veľa času trávi najmä v teréne. Objavuje, skúma a báda. Voda pre neho znamená život a jej kráse sa venuje už niekoľko rokov, a práve on je človekom, ktorý nás uvedie do tajov vody v prírode. Prečo je Liptov taký krásny a čo s tým má voda spoločné?

Hovorí sa, že kedysi tu bolo liptovské more a Tatry boli len ostrovčekmi. Je to pravda?

Áno, presne tak. Liptovské more tu skutočne bolo a dokonca niekoľkokrát. Predstavte si, že miesta po ktorých dnes kráčame boli morským dnom a domovom koralov, lastúrnikov a morských živočíchov a podnebie v tejto časti Slovenska bolo subtropické. V treťohorách (obdobie pred 65 – 2,5 miliónmi rokov) naše liptovské more vypĺňalo karpatský oblúk, postupom času voda postupne odtekala a ostalo tu vyvrásnené ploché morské dno. Neskôr sa pôsobením tektonických zlomov začali dvíhať naše Tatry a z malého ostrova v strede mora sa stali slovenské veľhory. Pokiaľ človek dobre hľadá, stále môže nájsť zvyšky liptovského mora v podobe mušlí, či iných skamenelín napríklad v Liskovej, v Iľanovskej alebo aj v Tichej doline. Naša kotlina je však tvorená aj ľadovcami, nakoľko sa v štvrtohorách (obdobie pred 2,5 miliónmi rokov až po súčasnosť) na našom území striedali doby ľadové. Morény, inak známe ako ľadovcové nánosy, formovali doliny v Tatrách, a plesá, ktoré v nich môžeme nájsť sú toho živým dôkazom. Voda má vplyv na formovanie zemského povrchu, ale zároveň vie vytvoriť zaujímavé úkazy aj pod zemou.

Pri prechádzkach si mnohí z nás všimnú, že potok či prameň sa niekde stratí a počujeme ho len z hĺbky. Vy sami hovoríte o vplyve vody pod zemou. Ako sa voda pod zem dostane?

Vodu pod zemou už videl každý, kto navštívil jaskyne. Kto tak ešte neurobil, určite by mal nahliadnuť do hĺbky zeme a uvidieť silu vody a jej postupnú prácu na vlastné oči. Podzemná voda má veľký podiel na formovaní krajiny a vytváraní jaskynných systémov. Na Liptove je dobre známa Demänovská dolina, ktorá má doposiaľ 43 km dlhý objavený jaskynný systém. Dve prístupné jaskyne Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody sú len malou ochutnávkou atmosféry pod zemou v tejto doline. Takýchto čarovných miest je na Liptove hneď niekoľko, Stanišovská jaskyňa v Liptovskom Jáne, Važecká jaskyňa vo Važci, každá so svojou jedinečnou výzdobou.  

Voda pod zemou priestor rozširuje. Riečka, potok, či dažďová voda sú obohatené o oxid uhličitý, a preto pri zatekaní do podzemia pôsobia ako slabučká kyselinka, ktorá rozleptáva podložie. Voda pod zemou vytvára krasovú výzdobu tým, že sa kvapka vody rozprskne, voda sa vyparí a uhličitan vápenatý sa usádza a ostáva pod zemou v podobe rôznych kvapľov. Hovoríme však o procesoch, ktoré trvajú stovky či tisíce rokov.

Samotné strácanie sa potoka, či prameňa sa nazýva ponor a veľmi pekný a jasný príklad pre človeka je napríklad ponor pri Jazierskych travertínoch neďaleko Ružomberka, ktoré sú známe aj ako Jazierce. Je to lokalita, ktorú sa určite oplatí navštíviť. Prebieha tu neustále tvorba vzácneho travertínu, nachádzajú sa tu malé jazierka, vodopád i jaskynný otvor, z ktorého počuť hukot tečúcej vody pod zemou.

Skúmate potom aj kde sa voda znovu objaví, kde vyviera?

Niekedy je jasné, kde sa voda objaví, inokedy prebieha bádanie pomocou pridávania neškodných farbív do vody a širším sledovaním, kde sa táto zafarbená voda objaví. Vskutku zaujímavá je príhoda, keď sme čakali zafarbenú červenú vodu v doline, v ktorej sme ju pridali a nakoniec sa nám objavila aj v susednej doline, či tiekla z kohútikov v domácnostiach.  

Pri tejto otázke opäť spomeniem Jazierce, kde sa neďaleko ponoru nachádza aj dosť veľký, výrazný výver, ktorý až bublinkuje. Ďalšia pekná vyvieračka, dobre prístupná a výrazná je medzi Demänovskými jaskyňami, pozdĺž turistického chodníka.

Azda najväčším šťastím turistu je, keď stojí pri vyvieračke a uvidí ako tento malý „gejzír“ vyplaví so sebou rybu či žabu. Vtedy začne zákonite fungovať naša fantázia podzemného sveta vody a živočíchov. Všetko to len potvrdzuje fakt, že naše jaskynné systémy sú dokonalým dielom prírody, ktoré je zdrojom inšpirácií, ako aj prekvapení.

Spomínate Jazierske travertíny. Čo je travertín a prečo ich na Liptove máme?

Travertín je jav, ktorý prebieha veľmi dlho, niekoľko desiatok až tisíc rokov, no niektoré travertíny, ktoré tu máme vznikli len nedávno. Travertín je v podstate nerast, ktorý svojim spôsobom neustále rastie. Takýto travertín vznikne, ale súčasne môže aj zaniknúť. Celým Liptovom prechádza sústava zlomov a trhlín, čo má za následok vznik termálnych prameňov. Tie sú už návštevníkom Liptova viac známe. Je to voda, ktorá vyteká z hĺbky podzemia, cestou na povrch sa mineralizuje a na povrchu vytvára travertínové kopy. Voda odtečie a minerály sa usádzajú. Z podzemia vyteká horúca voda, ktorá sa postupne ochladzuje. Keď má voda viac ako 20 stupňov radí sa medzi termálne pramene, ako napríklad v Bešeňovej, v Liptovskom Jáne, v Lúčkach či Kalamenoch. Ľudovo sú nazývané aj medokyš, kyselka a niektoré aj vajcovka vďaka svojmu zápachu. Celkovo má však Liptov približne 117 prameňov, nie všetky sú samozrejme termálne.

Ktoré travertíny sa oplatí navštíviť? 

Určite by som sa zastavil na Lúčanskom travertíne v blízkosti známych lúčanských kúpeľov. Nachádzajú sa tu minerálne vody s teplotou 17 – 33 stupňov Celzius. Tento travertín vznikol usadením minerálov z vápenatej vody. Súčasťou Lúčanských travertínov je aj Lúčanský vodopád, ktorý patrí medzi 5 vodopádov na Slovensku vyhlásených za národnú prírodnú pamiatku.

Neobišiel by som ani Bešeňovské travertíny. Tvoria ho štyri samostatné celky: Červená terasa, Kaplna, kráter Bazén a Biela terasa. Nájdeme tu travertínové kopy, bochníky, kaskády, či iné zaujímavé útvary sfarbené nevšednými farbami. Železo má priamy vplyv na farebné tónovanie od takmer bielej cez žltú, pomarančovú až po rumelkovo červenú či hnedú farbu. V zime je obsah železa vyšší, povrch travertínu je červenší, v suchom lete je kaskáda najsvetlejšia.

Nielen travertín, ale aj jeho prostredie je špecifické. Všimne si to aj bežný návštevník?

Okrem samotného zafarbenia, ktoré som spomínal je okolie travertínu teplejšie. Toto ocenia mnohé slanomilné druhy rastlinstva a živočíšstva, ktoré nenájdeme nikde inde. Na území Jazierskych travertínov sa napríklad vyskytuje vzácna vlhkomilná vegetácia, možno tu nájsť napríklad jednu z mála na Slovensku rastúcich mäsožravých rastlín, tučnicu obyčajnú. Kedysi tu hojne žil jeden z našich najvzácnejších májkovitých chrobákov, májka jesenná.

Ďalším krásnym príkladom je prvosienka pomúčená pri sliačskych travertínoch. Je to chránená rastlina, ktorá má malý vzhľad a krásny ružovo-fialový kvet. Zvyčajne kvitne v druhej polovici mája a zhora vyzerá ako fialový koberec o veľkosti futbalového ihriska. Travertínové mokrade sú jednoducho rajom pre biológov, ale aj pre nadšencov prírody.

Ako pán Lakota hovorí, voda je život. Celý jej kolobeh a cirkulácia je niečo bez čoho by nielen človek a príroda, ale celá planéta nemohla vôbec existovať. Liptov je veľmi rozmanitý a voda má na tom svoj veľký podiel. Mať svoje obľúbené miesto, pri studničke alebo prameni je očarujúce.  

Viac o projekte Nepoznaný Liptov sa dozviete na vistiliptov.sk/nepoznany-liptov/.